Eid ul-Fitr wɔ Ghana: Akwantu, Amammere, ne Akwanya
Eid ul-Fitr yɛ afahyɛ kɛse bi a ɛda nso yie wɔ Ghana amammere ne nyamesom mu. Wɔfrɛ no "Aduadi Afahyɛ," na ɛyɛ berɛ a Nkramofo mma nyinaa a wɔwɔ Ghana ne wiase baabiara de hyɛ Ramadan abosome biako mmuadadi no awieeɛ agyirae. Sɛ yɛhwɛ Ghana a, ɛ nnyɛ Nkramofo nko na wodi saa afahyɛ yi; ɛyɛ berɛ a ɔman mma nyinaa bɔ mu di ahurusi, kyerɛ ɔdɔ, na wɔkyɛ nnuan ne akyɛdeɛ foforɔ. Ghana yɛ ɔman a asomdwoe ne nkabom wɔ mu, enti Eid ul-Fitr yɛ berɛ a yɛhu sɛ ɛda nso yie wɔ yɛn abrabɔ mu, titiriw wɔ nkuro akɛseɛ te sɛ Accra, Kumasi, ne Tamale.
Saa afahyɛ yi nnyɛ aduadi nko, na mmom ɛyɛ berɛ a yɛde kyerɛ aseda kɛseɛ kɔma Allah (Nyankopɔn) sɛ ɔmaa yɛn ahoɔden ne abotare ma yɛtumi wiee mmuadadi kronkron no. Wɔ Ramadan mu no, Nkramofo nni hwee na wɔnnom hwee firi anɔpa mmoane kɔsi sɛ awia bɛtɔ. Saa berɛ yi mu no, wɔde wɔn ho ma mpaebɔ, kuraa nkyerɛkyerɛ mu mpɛnsɛmpɛnsɛmu, ne ayamye nnwuma. Enti sɛ Eid ul-Fitr duru a, ɛkyerɛ sɛ nkonimdie aba honhom mu, na ɛsɛ sɛ yɛdi ho afahyɛ. Wɔ Ghana no, yɛhu saa afahyɛ yi sɛ ɛyɛ berɛ a yɛsan de yɛn ho ma Nyankopɔn foforɔ, na yɛhyɛ bɔ sɛ yɛbɛkura yɛn suban pa a yɛnyaeɛ wɔ Ramadan mu no mu.
Nea ɛma Eid ul-Fitr yɛ soronko wɔ Ghana ne sɛnea yɛde yɛn amammere afra nyamesom no. Wɔ Ghana no, Nkramofo bɛyɛ ɔha biara mu nkyekyɛmu aduonu (20%), na wɔn dodoɔ no ara wɔ Atifi Mantam ne nkuro akɛseɛ mu. Nanso, afahyɛ no kanyan ɔman no nyinaa. Wohu sɛ nnipa a wɔnnyɛ Nkramofo mpo kɔsra wɔn nnamfo a wɔyɛ Nkramofo kɔgye "Eid Mubarak" (Afhyɛ pa). Saa nkabom yi ne biribi a ɛma Ghana yɛ soronko wɔ Afrika Atɔeɛ afa mu ha. Eid ul-Fitr nnyɛ nyamesom dwumadie nko, na mmom ɛyɛ ɔman afahyɛ a ɛkyerɛ yɛn nkabom.
Berɛ a yɛbɛdi afahyɛ no wɔ 2026 mu
Eid ul-Fitr afahyɛ no gyina bosome a wɔhu wɔ wim so, enti mmerɛ bi wɔ hɔ a ɛsesa kakra. Wɔ afe 2026 mu no, yɛhwɛ kwan sɛ afahyɛ no bɛba saa berɛ yi:
Ɛda: March 20, 2026
Ɛda a ɛyɛ wɔ nnawɔtwe mu: Friday
Nna a aka ansa na yɛadu hɔ: Aka 76 nna ansa na yɛadi afahyɛ yi.
Ɛsɛ sɛ yɛhyɛ no nso sɛ, ɛnam sɛ ɛyɛ bosome a yɛhu no so na afahyɛ yi gyina nti, ɛda no tumi sesa nna biako anaa mmienu kɔ anim anaa akyi. Ghana Aban, denam Ministry of Interior so, na ɔbɔ amanneɛ yie berɛ a eid no bɛduru. Wɔ afe 2026 mu no, yɛhwɛ kwan sɛ Ramadan no bɛhyɛ aseɛ bɛyɛ February 18, na mmuadadi no bɛkɔ so nna 29 anaa 30. Sɛ bosome foforɔ no pue a, ɛne sɛ afahyɛ no ahyɛ aseɛ ne no. Ghana aban dodoɔ no ara de Friday, March 20, ne Saturday, March 21 yɛ ɔman akwamu (public holidays) na ama obiara anya kwan adi afahyɛ no yie.
Abakɔsɛm ne Nea ɛde Baaeɛ
Eid ul-Fitr abakɔsɛm hyɛ aseɛ firii Prophet Muhammad (S.A.W) berɛ so wɔ Medina. Sɛnea abakɔsɛm kyerɛ no, afahyɛ yi hyɛɛ aseɛ wɔ afe 624 CE mu berɛ a Nkramofo dii nkonim wɔ "Battle of Badr" mu. Saa nkonimdie yi anka nnyɛ akodi mu nkonim nko, na mmom ɛyɛ nkonimdie a ɛkyerɛ sɛ gyidi tumi hyɛ honhom mu ahoɔden so. Prophet Muhammad kyerɛɛ n’asuafoɔ sɛ wɔmfa saa nna yi nna Nyankopɔn ase na wɔnni ahurusi wɔ mmuadadi a wɔawie no ho.
Wɔ Ghana ha no, Islam hyɛɛ aseɛ kɔɔ anim kɛseɛ bɛyɛ mfeɛ ɔha a atwam no mu, titiriw denam adwadifoɔ a wofiri Atifi fam (Sahara Atɔeɛ) baa ha no so. Saa adwadifoɔ yi de wɔn gyidi ne wɔn amammere baeɛ, na nkakrankakra no, Islam trɛɛ kɔɔ Atifi Mantam nyinaa ne Atɔeɛ ne Anafoɔ afa mu. Eid ul-Fitr bɛyɛɛ afahyɛ a ɛtrɛɛ ntɛm ɛnam sɛ ɛka nnipa bɔ mu. Wɔ Ghana abakɔsɛm mu no, yɛahu sɛ atɛmmuafoɔ, ahenfo, ne amanyɔfoɔ nyinaa bu saa afahyɛ yi kɛseɛ. Mmerɛ bi a atwam no, na Atifi Mantam ahenfo (te sɛ Ya-Na anaa Nayiri) de saa berɛ yi hold "Damba" anaa afahyɛ foforɔ a ɛfa nyamesom ho, a ɛma Eid no yɛ kɛseɛ paa.
Sɛnea Ghanafoɔ di Eid ul-Fitr
Ghanafoɔ wɔ ɔkwan soronko a wɔfa so di Eid ul-Fitr. Sɛ anɔpa hyehyɛ a, wobɛhu sɛ nkuro mu ayɛ fɛ paa.
1. Salat al-Eid (Eid Mpaebɔ)
Dwumadie titiriw a ɛdi kan ne mpaebɔ kɛseɛ a wɔyɛ no anɔpa nwanwasoɔ. Nkramofo mma nyinaa—mmarima, mmaa, ne mmofra—hyɛ wɔn ntadeɛ foforɔ ne nea ɛyɛ fɛ paa na wɔkɔ mpaebɔ no. Wɔ Ghana no, yɛnni saa mpaebɔ yi wɔ mmoframa mu (mosques) nko, na mmom yɛkɔ baabi a ɛhɔ gya (open fields) a wɔfrɛ no "Eid-gah". Wɔ Accra no, wɔtaa yɛ mpaebɔ kɛseɛ yi wɔ Independence Square anaa Black Star Square, baabi a Chief Imam (Nkramofo Panin) ne Ghana Titenani (President) anaa ne nanmusini kɔ hɔ. Mpaebɔ no akyi no, Chief Imam bɔ mpaeɛ ma ɔman no na ɔtu nnipa no fo wɔ asomdwoe ho.
2. Zakat al-Fitr (Ayamye Akyɛdeɛ)
Ansa na mpaebɔ no bɛhyɛ aseɛ no, ɛsɛ sɛ Nkramoni biara a ɔwɔ bi kyɛ aduane anaa sika kɔma ahiafoɔ. Wɔfrɛ eyi Zakat al-Fitr. Saa amammere yi hyehyɛ hɔ na ama obiara, mpo ahiafoɔ, anya bi adi na wɔadi bi ahurusi wɔ saa ɛda kronkron yi mu. Wɔ Ghana no, wobɛhu sɛ nnipa kyɛ nnuane te sɛ nkyene (rice), aburoo (maize), ne sika wɔ mpaebɔbea hɔ ne wɔn mpɔtam.
3. Aduadi ne Ahurusi
Sɛ mpaebɔ no ba awieeɛ a, na afahyɛ ankasa no ahyɛ aseɛ. Ghanafoɔ mmu aduane nnyɛ aseresere. Wɔ saa ɛda yi mu no, nnuane a ɛagye din paa ne:
Jollof Rice ne Waakye: Eyi ne nnuane a ɛda nso paa wɔ Ghana afahyɛ mu. Waakye a weanam (meat) ne nkesua (eggs) dɔɔso mu no yɛ nea obiara pɛ.
Tuo Zaafi (TZ): Titiriw wɔ Atifi fam ne Nkramofo mpɔtam te sɛ Nima ne Zongo, TZ yɛ aduane a ɛho hia paa.
Nam (Meat): Wɔkum nnwan, mpɔnkye, ne anantwie bebree de yɛ nnuan dɛdɛɛdɛ.
Sweets ne Dates: Nkramofo taa de "dates" (nkran dɔkono) hyɛ wɔn anom ansa na wɔakɔ mpaebɔ no, na afahyɛ no mu nyinaa wobɛhu nnuane dɛdɛɛdɛ bebree.
4. Ntadehyɛ ne Amammere
Eid yɛ berɛ a Ghanafoɔ kyerɛ wɔn "fashion." Mmarima hyɛ "Jalabia" anaa "Baban-riga" fɛfɛɛfɛ a wɔade nsa ayɛ mu mfonini. Mmaa nso hyɛ "Hijab" anaa "Abaya" a ɛyɛ fɛ, na wɔde "Henna" (lali) yɛ wɔn nsa ne wɔn nan ho mfonini fɛfɛɛfɛ. Wɔ mpɔtam te sɛ Nima, Maamobi, ne Fadama, wobɛhu mmeranteɛ a wɔte apɔnkɔ so (horse riding) a wɔasiesie wɔn yie kyerɛ amammere fɛfɛɛfɛ.
Amammere Titiriw wɔ Ghana Mpɔtam
Ghana yɛ ɔman a ɛyɛ kɛseɛ na amammere horoɔ pii wɔ mu, enti Eid ul-Fitr no nso sesa kakra wɔ baabi a wowɔ.
Wɔ Atifi Mantam (Tamale ne ne mpɔtam):
Ha na Islam dɔɔso paa. Eid wɔ ha yɛ biribi a ɛfa amammere ho kɛseɛ. Ahenfo (Chiefs) no ba mpaebɔbea hɔ a wɔte apɔnkɔ so, na nnwontofoɔ bɔ dondo (talking drums) de yi wɔn ayɛ. Wɔ mpaebɔ no akyi no, ahenfo no gyina hɔ ma nnipa no bɛkyea wɔn. Afahyɛ no mu yɛ den paa wɔ ha na ɛtumi kɔ so nna mmienu anaa mmiensa.
Wɔ Zongo Mpɔtam (Accra ne Kumasi):
"Zongo" yɛ baabi a Nkramofo dodoɔ no ara te wɔ nkuro akɛseɛ mu. Saa mpɔtam yi yɛ dɛ paa wɔ Eid berɛ mu. Nima a ɛwɔ Accra no, kwan no nyinaa yɛ mfonini. Wobɛhu mmofra a wɔhyɛ wɔn ntadeɛ foforɔ a wɔnam hɔ kyea nnipa na wɔgye "Eidika" (sika a wɔde ma mmofra wɔ Eid berɛ mu). Nnwom ne asaw kɔ so wɔ mmɔnten so, na aduane nso nni awieeɛ.
Akwantu ne Adwumayɛ mu Nsɛm
Sɛ woyɛ ɔhɔhoɔ anaa obi a wote Ghana na wopɛ sɛ wuhu sɛnea yɛdi Eid a, ɛsɛ sɛ wunim nsɛm bi:
- Akwamu (Public Holiday): Ghana aban de Eid ul-Fitr yɛ ɔman akwamu. Eyi kyerɛ sɛ aban adwumayɛbea, sikakorabea (banks), ne sukuu nyinaa bɛto mu. Nanso, dwa kɛseɛ te sɛ Makola anaa Kejetia no, adwadifoɔ bi bɛtumi abue wɔn dwa, nanso Nkramofo deɛ ɛbɛto mu.
- Akwanmu (Traffic): Nam mpaebɔ kɛseɛ no nti, akwan pii bɛto mu anɔpa no, titiriw akwan a ɛkɔ Independence Square anaa mpaebɔbea akɛseɛ no ho. Sɛ worekɔ baabi a, ɛsɛ sɛ wopue ntɛm.
- Obu ne Nidi: Sɛ worekɔ mpaebɔbea hɔ a, hyɛ ntadeɛ a ɛfata (modest clothing). Mmaa bɛtumi akura duku (headscarf). Sɛ wopɛ sɛ woyi mfonini a, bisa kwan ansa, titiriw wɔ mpaebɔ no mu.
- Akyɛdeɛ: Sɛ wowɔ Nkramofo nnamfo a, ɛyɛ fɛ paa sɛ wobɛkyɛ wɔn biribi kɛtɛɛ bi te sɛ nnuaba, aduane, anaa mpo sika kɛtɛɛ bi. Wɔn nso bɛkyɛ wo aduane dɛdɛɛdɛ.
Akwahosan ne Ahobammɔ
Eid ul-Fitr wɔ Ghana taa ba berɛ a ewiem yɛ hye (March mu no, ɔpɛ berɛ na ɛreba awieeɛ). Ewiem hyɛ bɛtumi aduru 30-35°C. Enti, ɛnam sɛ nnipa pii bɛhyia baabiako nti, ɛho hia sɛ:
Wonom nsuo pii (stay hydrated).
Wuhwɛ wo ho yie wɔ nnipadɔm mu.
Wuhwɛ aduane a wodi yie na wo yafunu ammɔ wo.
Ghana Eid ul-Fitr ne Wiase Afa foforɔ
Sɛ yɛde Ghana Eid toto aman foforɔ ho a, yɛhu sɛ Ghana deɛ no mu yɛ "cool" na nkabom wom kɛseɛ. Wɔ aman bi mu no, Eid yɛ nyamesom dwumadie nko, nanso Ghana no, ɛyɛ "social event." Kristofoɔ ne Nkramofoɔ bɔ mu di saa afahyɛ yi. Ghana Aban kyerɛ obu kɛseɛ ma afahyɛ yi, na ɛno nti na yɛwɔ "National Chief Imam" a ɔyɛ asomdwoe ho mpaninfoɔ mu baako wɔ ɔman no mu.
Is it a Public Holiday? (Afahyɛ yi yɛ ɔman akwamu?)
Aane, Eid ul-Fitr yɛ Public Holiday (ɔman akwamu) a ɛho hia paa wɔ Ghana.
Wɔ afe 2026 mu no, Aban bɛbɔ amanneɛ sɛ March 20, 2026 a ɛyɛ Friday no yɛ akwamu. Ɛnam sɛ afahyɛ no tumi gyina bosome pue so nti, sɛ ɛda a wɔahyɛ no hyia Memeneda anaa Kwasieda a, Aban no taa de Dwoada a ɛdi hɔ no yɛ akwamu (Public Holiday Act).
Nea ɛbɛto mu:
Aban Adwumayɛbea: Government offices nyinaa bɛto mu.
Sikakorabea (Banks): Sikakorabea nyinaa bɛto mu, nanso ATM bɛyɛ adwuma.
Sukuu: Sukuu mma nyinaa bɛnya akwamu.
Nea ɛbɛbue:
Ayaresabea (Hospitals): Emergency units ne ayaresabea akɛseɛ bɛbue.
Adidiibea ne Hotɛɛl: Eyinom dodoɔ no ara bɛbue na wɔadi dwuma ama ahɔhoɔ.
Transport: Trotro ne Taksi bɛyɛ adwuma, nanso ebia wɔn dodoɔ bɛsoate kakra anɔpa no.
Eid ul-Fitr wɔ Ghana yɛ berɛ a ɛkyerɛ sɛ yɛyɛ ɔman biako a yɛwɔ gyidi horoɔ nanso yɛdɔ yɛn